Vitajte na stránkach obce Zbehňov
Obec Zbehňov leži pri vychodnom upati Slanskych vrchov v Podslanskej pahorkatine rozclenenej potokmi Trnava a Trnavka. Nadmorska vyska v strede obce je 172 m n. m. Obec Zbehnov sa spomina od roku 1290 ako Zebegunew. V minulosti patrila k hradu Purustyan. Obyvatelia obce sa oddavna zaoberali polnohospodarstvom a palenim dreveneho uhlia. Vela obyvatelov z oblasti, do ktorej patri Zbehnov sa presidlilo do Kerestura (dnesna Vojvodina, Srbsko).
Prve zmienky o miestnom chrame su z druhej polovice tridsiatych rokov 14. storocia. V roku 1906 bol postaveny velky chram, ktory bol pocas druhej svetovej vojny poskodeny. Jeho oprava bola vykonana v roku 1969.
História obce
História
Obec Zbehnov sa spomina od roku 1920 ako Zebegunew, z roku 1321 ako Zebegneu, z roku 1342 ako Zebegnow, z roku 1808 ako Zbehnov, maďarsky Zebegnyo. Patrila k hradu Purustyan, neskorsie Csapyovcom, Sempseyovcom, Szechyovcom, v roku 1601 k panstvu Trebisov, v 19. Storoci rodine Barkoczyovcom.
V roku 1715 mala 6 obyvanych a 35 opustenych domacnosti, roku 1781 mala 46 domov a 322 obyvatelov, v roku 1828 mala 53 domov a 418 obyvatelov. Zaoberali sa polnohospodarstvom a palenim drevneho uhlia.
Vela obyvatelov z oblasti, do ktorej patri Zbehnov sa presidlilo do Kerestura ( byvala Juhoslavia, dnesna Vojvodina, Srbsko). Prve zmienky o miestnom chrame su z druhej polovice tridsiatych rokov 14. storocia. V roku 1906 bol postaveny velkym chram, ktory bol pocas druhej svetovej vojny poskodeny. Jeho oprava bola vykonana v roku 1969.
Zbehnovski farari
Jan Repasi (1799 – 1801), Andrej Demjanovic, Nikolaj Danilovic, Andrej Antaloczy, Jan Kovac, Jan Ortulay, Jan Malcovsky, Daniel Jenei, Stefan Puza, Mikulas Magyar, Jan Dzugan, Jan Orenic, Michal Hospodar, Stefan Ancocik.
Starostovia obce Zbehnov
Jan Belus, Jozef Tirpak, Juraj Frajkor, Michal Svirbel, Pavol Gaspar, Juraj Lesko, Stefan Donic, Oliver Magyari, Michal Strycko, Jan Ferko, Martin Timko.
Predsedovia druzstva
Michal Chila, Michal Contos, Michal Koscelansky, Juraj Bobik, Jan Demko, Michal Berko, Vladimir Koval.
Ucitelia
Viktor Gonda, Julius Hugec, Jan Jacko, Jozef Knizka, Juraj Lesko, Jozef Slyz, Hlavacova, Kordiakova, Kostovcikova, Minichova, Slyzkova, Vargova.
Ucitelky materskej skoly
Celovska, Domanicova, Fedorova, Ostapcukova, Spisiakova, Vojtylova.
Chotarne nazvy
Balkovka, Dehnesovo, do Milaca koncom, Filipovky, Chrasci, Kolarovo, Kamencata, Konoplanky, Kopaniny, Kotrbany, Medzijarky, Mocidla, Nameske luky, Siroke, Stipanovo, Tabulske povrazy, Tobulky, Vamosovo, Velke Povrazy, Velke Pole, Zahumienky.
Symboly obce
K obecným symbolom patrí erb, vlajka a pečať. Erb a vlajka boli navrhnuté Jánom Ferkom a Jurajom Žadanským, prijaté 5. júla 2001 a registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou Z-80/2001.
Erb zobrazuje cirkevný motív pripomínajúci architektúru miestneho gréckokatolíckeho chrámu, pričom doplňujúce figúry charakterizujú poľnohospodárske okolie a prevažujúce stromy (lipy) v obci. V zelenom štíte na zlatej oblej pažiti strieborné priečelie kostola, sprevádzané hore po bokoch sprava zlatým bezostým trojklasom, vľavo zlatou päťlistou rozkvitnutou lipovou ratolesťou.[4]
Vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov v pomere 1:2:1:2 vo farbách zelenej, bielej, zelenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny jej hĺbky.
Pečať je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ZBEHŇOV.
. . .
Posledné zverejnené články
